Ste fotografom, alebo tvorcom vizuálneho obsahu? Pohraničná debata o fotografii a grafike

„Dnešné možnosti fotografie sú neobmedzené.“ Počul som to z úst mnohých protagonistov digitálnych technológií. Schválne píšem technológií, lebo si myslím, že možnosti fotografie až také neobmedzené, či nekonečné nie sú. Alebo sú, ale pojem fotografie by sme museli znovu definovať, alebo aspoň upresniť.

Fotograf verzus grafik

Pred časom som bol na workshope spoločnosti, ktorá predáva grafické tablety pre úpravu fotografií a digitálnu tvorbu. Ja sám veľmi rád používam tablet Wacom. Robím pomocou neho skice, náčrty, podpisujem dokumenty a pracujem ním aj s fotografiou. Vyrábam pomocou neho pozdravy pre priateľov, pomáha mi pri tvorbe bannerov aj tu na Nikon blogu a je neoceniteľným pomocníkom pri retuši portrétov a lokálnych výberov či úprav vo fotografii. Nie, poznáte ma, nie som zástanca výrazných retuší, vyhladenej voskovej pleti, či zúžených bokov a predĺžených nôh. Ale citlivo odstrániť dočasné nedokonalosti pleti (vyrážky či opar) pri portréte nie je nič hriešne. A selektívne úpravy kontrastu a jasu sme robili nadŕžaním už pod zväčšovákom, keď sme svietili negatív na papier. Ale nie preto spomínam toto školenie. Pravý dôvod na túto diskusiu (verím, že prejavíte svoj názor) je jedno vyjadrenie.
Školiteľ prítomným fotografom hneď v úvode a potom ešte niekoľko krát zopakoval, že „ide o to, aby sa posunuli ako fotografi“. Ukázal potom niekoľko nie najlepšie nafotených fotografií, ktoré pomocou softvéru doladil do predajného výsledku. Z jednej fotografie použil hlavnú postavu s dejom, z druhej a tretej fotografie im vyrobil nové pozadie, zo štvrtej svetlá, piatej štruktúru…V niekoľkých prípadoch bol výsledok naozaj impozantný.
Všetko je OK, ale… Je toto ešte dielom fotografa?

Tieto všetky zručnosti a technologické vymoženosti určite nikoho neposunuli ako fotografa, ale skôr ako grafika či maliara! Tento inak zručný školiteľ a digitálny tvorca sa tak trochu pomýlil v definícii. Presný a funkčný tablet v jeho ukážkach bol neuveriteľným pomocníkom, lenže nie k tomu, aby sme boli lepší fotografi, ale tvorcovia vizuálneho obsahu. Bez urážky, skôr s obdivom, čo z daných vstupov dosiahol za výstup. Sám priznal, že fotografie boli vyfotené narýchlo, až šarlatánsky…

Max Asabin, Sleepless, Digital Art / Photomanipulation, zdroj: dviantart.com

Ruský grafik a kreatívec Max Asabin správne označuje svoje diela ako Digital Art / Photomanipulation. Koľko fotografov by toto vyhlásilo za svoje fotografické dielo??? Pričom pôvodná fotografia, povedzme si to na rovinu, bola …

A ešte jedno video o možnostiach digitálnych úprav. 🙂

Kde sú hranice?

Čo by sme teda mali nazývať fotografiou a čo nie? A ako by sme mali nazývať fotografie, v ktorých bol zmenený ich obsah?
Osobne súhlasím s názorom, že ak sa má fotografia volať fotografiou, musí byť o jej obsahu rozhodnuté v momente stlačenia spúšte. Všetko ostatné, čo pridáva do obrazu objekty, ktoré v ňom počas fotenia neboli, alebo naopak, z obrazu reálne objekty vyníma, je manipulácia. Nejde teda o fotografiu v pôvodnom zmysle slova, ide o digitálnu kreatívu (niekedy aj nekreatívu). Možno by sa mohlo v niektorých vydarených prípadoch povedať aj o výtvarnú graficky pozmenenú fotografiu, ak sa slova fotografie nechceme za žiadnu cenu zrieknuť. Ak však ale fotografiu vnímame ako klasické maľovanie svetlom (počas fotenia), nemôže ňou byť maľovanie v počítači. Svetlo totiž priamo na mieste interpretuje a vykresľuje skutočnosť. Úprimne povedané, my sme voči manipuláciám úplne otupeli a nazývame fotografiou každý súbor s koncovkou JPG, TIFF či PNG…

Žurnalistická fotografia a rozprávanie príbehov

Určite si pamätáte nedávny škandál so svetoznámym fotografom Steve McCurry. Bol vnímaný ako fotožurnalista, ktorý geniálnym spôsobom a čistými kompozíciami zachytával čarovné miesta a situácie po celom svete. Jeho kredit však po 40 rokoch úžasnej kariéry klesol, keď sa prišlo na to, že vo svojich fotografiách digitálne upravoval nielen svetlo či kontrast, ale obsah a niekedy naozaj radikálnym spôsobom.

Publikovaná kontroverzná fotografia Steve McCurryho

Pôvodná fotografia s ďalšími dvoma ľuďmi a objektmi v pozadí.

Keď sa ho opýtali, ako je to možné pri jeho reputácii žurnalistu, odpovedal, že počas 40 ročnej kariéry sa jeho tvorba, podobne ako tvorba iných fotografov, posúvala rôznymi úrovňami a typmi. Kým pracoval pre média ako vojnový fotograf či reportér, aj jeho práca bola striktne žurnalistická. V nej pripúšťal zmeny vo svetelnosti a kontraste za účelom potlačenia rušivých prvkov v obraze, ale nikdy nie zmeny v obsahu fotografie. Jeho súčasná tvorba je však osobného charakteru a slúži jemu i ostatným „konzumentom“ jeho fotografií, aby si vychutnali krásu. Vo svojej osobnej tvorbe je skôr rozprávačom príbehov. Jeho presná definícia v jednom rozhovore o retušiach bola „visual storytelling“.
Lenže aj táto definícia má svoje slabé miesta. Slovo story je totiž vnímané ako ozajstný príbeh. Keď však dôjde k takému silnému zásahu do fotografie, ako došlo v nasledujúcom prípade, príbeh neexistoval, lebo bol celkom iný. Keď odstránime z fotografie ľudí, ktorí nám nesedia do konceptu, príbeh idealizujeme. Je z neho bájka alebo rozprávka, ale nie ozajstný príbeh. Steve sa konkrétne o tejto fotke vyjadril, že bola urobená v jeho štúdiu počas jeho neprítomnosti a že človek, ktorý zásah urobil, už pre neho nepracuje. Tak či onak, v tejto debate nechcem zhadzovať úžasnú prácu McCurryho. Má neuveriteľné množstvo zjavne autentických, krásnych a hodnotných záberov a pravdu o excesívnych úpravách jeho fotografií asi nikdy neodhalíme. Magazín Business Insider pripúšťa, že to mohol byť niekto z jeho ľudí, ktorí sa starali o úpravu fotografií. Ide mi len o to, aby sme veci správne definovali a aby sme si aj my sami pred sebou úprimne objasnili, čo v prvom rade chceme.

Chceme byť rýdzimi fotografmi, digitálnymi tvorcami, či výtvarnými fotografmi?

Priznám sa, že čím dlhšie uvažujem, tým viac pociťujem potrebu tieto veci ozrejmovať pred čo najväčším publikom. Dnes je totiž ľahšie, ako kedykoľvek predtým, pozmeniť obsah fotografie. Automatické odstránenie pozadia či odstránenie osôb a rušivých prvkov sú funkcie, ktorými reklamujú svoje produkty sotfvérové firmy. Lenže po ich aplikácii už nejde o fotky, ako sme ich zvykli vnímať. Veď práve od slova fotografia vznikol aj výraz prefotiť pre presnú kópiu dokumentu. Iné slovo, ktoré sa zvyklo používať, je fotokópia. No a fotografia bola dlho považovaná za dôkaz aj v prípade právnych či súdnych sporov, čo je dnes už prakticky nemožné.

V kombinácii s bleskovým šírením informácií cez sociálne siete a internet vôbec, sme neustále bombardovanými novými a novými obrazovými informáciami, ktoré môžu (a pravdepodobne sú) tendenčne zmenené a upravené. Ako potom rozoznať skutočný príbeh od „rozprávky“?

A čo vy? Ste fotografmi v pôvodnom zmysle slova? Zásadne nemeníte obsah fotografie, alebo s tým nemáte problém? Priznám sa, že je mi tak trochu ľúto za časom, keď manipulovať fotografiu bolo veľmi ťažké a keď sa film dal považovať za dôkaz reality príbehu. Áno, viem, že aj filmy sa manuálne retušovali, ale rozpoznať to dokázal aj priemerný pozorovateľ, nie to ešte dobrý detektív. 🙂
Je mi jasné, že proces sa zastaviť nedá a tak len vyslovujem túžbu, aby každá fotka, ktorá bola obsahovo či farebne excesívne upravená, bola patrične označená. K tejto úprimnosti pozývam aj vás všetkých. Keď nahrávate fotografie na servery, sociálne siete či fotoportály, označte, že ide o digitálne upravenú fotografiu – montáž, koláž či digitálnu tvorbu. Krôčik po krôčiku tak môžeme aspoň v bezprostrednom okolí šíriť osvetu. Alebo to nepokladáte za dôležité?

Zdroj informácií: Petapixel.com, Businessinsider.com, Fstoppres.com